Pred dvomi rokmi som na internete objavila tortu pečenú k štyridsiatke od Henriety
Zaujala ma, ale príležitosť na jej upečenie sa naskytla len tento rok. Peter oslavoval svoje okrúhle narodeniny, tak som sa rozhodla, že ju upečiem.
V sobotu mala byť oslava, tak som si urobila plán - vo štvrtok upečiem pláty, a keď budem vedieť aké sú hrubé tak si urobím plánik na číslo. V piatok vymiešam krémy a "poskladám" tortu.
A nastal deň D. Vo štvrtok ráno som si vymenila ešte pár mailov s Henrietou. Našťastie jej platila mailová adresa, ktorú som našla pred tými dvomi rokmi pri recepte, lebo som mala ešte nejaké nejasnosti, hoci recept aj postup na tortu bol dosť podrobný. Ale potrebovala som si niečo ešte ujasniť. V poslednom maile mi zaželala šťastie a pevné nervy. Prečo pevné nervy - to som pochopila až na druhý deň, keď som tortu skladala.
Tak som sa do toho pustila.
Suroviny na jednu dávku, ktorú som rozdelila na dva plechy :
6 celých vajec, 3 dl kryštálového cukru, 1,5 balíka vanilkového cukru - všetko som dobre vyšľahala a pridala 1,5 dl mlieka a 1,5 dl oleja. Po premiešaní som pridala 6 dl polohrubej múky s 1,5 balíkom kypriaceho prášku.
Do tmavého cesta som pridala trochu rumu a do múky 3 kopcové lyžice kakaa.
Tortu som upiekla z 2 dávok svetlého cesta (4 plechy) a 1 dávky tmavého cesta (2 plechy)
Piekla som pri 180 st. C 8 - 10 min.
Večer som si ešte uvarila pudingy , ktoré som hneď ráno vyšľahala s maslom na krémy :
bledý krém - 1 l mlieka, 3 zlaté klasy, 2 vanilkové cukre, 3 kopcové lyžice kryštálového cukru + 500 g masla a rum podľa chuti
tmavý krém - z 3 dl mlieka, 6 dkg hladkej múky a 3 žĺtkov som si uvarila kašu. Zvlášť som si vyšľahala
45 dkg masla , 45 dkg práškového cukru a 4 dkg kakaa a keď bola kaša studená,
tak som to spolu dobre vyšľahala
Kým mi v chladničke tuhol krém, urobila som si plánik, ako to budem celé skladať.
Narezala som si podľa neho pláty bledého aj tmavého cesta. Krájala som postupne po riadkoch, lebo pásikov bolo veľa a nechcela som, aby sa mi pomiešali. Vymeriavala som to presne pravítkom. Z každého krému som si dala časť do mikroténového sáčku, odstrihla rožtek, aby sa mi torta lepšie plnila.
Prvý pás som dala bledý, 13 a pol centimetrový. Natrela som ho celý bledým krémom a potom som už podľa nakresleného plánu kládla striedavo bledé a tmavé pásy. Vždy na bledý pás som natrela bledý krém pomocou sáčka a na tmavý pás tmavý krém. Takto som postupovala podľa nákresu, kým som nevyskladala celú šesťdesiatku. Vrch som potrela bledým krémom a položila posledný - 13 a pol centimetrový pás. Tvrdým kartónovým papierom som upevnila boky, aby sa torta nerozpadla a dala som na 3 hodiny do chladničky stuhnúť, presne toľko mi to aj trvalo, kým som ju poskladala.
Asi v polovici skladania torty som si spomenula na slová Henriety, ako mi zaželala
pevné nervy a pomyslela som si - nikdy viac (keď nedávno videla jedna známa fotku tejto rozkrojenej torty a opýtala sa ma, či by som pre ňu takú neupiekla, tak som sa na ňu len usmiala a povedala, že určite nie)
Keď bola torta už dostatočne stuhnutá, potrela som ju celú bledým krémom. No a čakala ma ešte jedna ťažká vec - konečná "výzdoba" torty, čo nebola nikdy moja silná stránka. Rozmýšľala som o tom už celý týždeň, chodila po cukrárňach a predajniach, kde bolo dostať rôzne kvietky, lístky, ornamenty, vetvičky, mašličky a iné ozdoby, ale nič sa mi nepáčilo. Uvažovala som aj nad tým, že ju vyzdobím zvyšnými krémami, lebo mi ich dosť ostalo, ale aj to som si hneď zamietla. Nakoniec som sa rozhodla, že celú tortu len polejem čokoládovou polevou.
A celkom sa mi to tak páčilo:
A rozkrojená vyzerala takto:
Bolo s ňou dosť roboty, no stálo to za to prekvapenie všetkých, keď ju oslávenec rozkrojil
a bola tam 60-tka
